AD ALTA 

 

JOURNAL OF INTERDISCIPLINARY RESEARCH

 

 

 

 

The attachment to father is also the important factor. It 
influences the expressions of the risk behavior in all categories, 
especially the family relations and rituals, and delinquent 
behavior. The attachment to peers is the weakest factor to the 
relation with risk behavior. The differences among the 
subgroups are the smallest. But these relations influence mainly 
the delinquent behavior and bullying. In the category of the 
addictive behavior the attachment to peers is not the protective 
factor. 
 
Résumé: The research results showed that close relations with 
parents are strong factors influencing the risk behavior 
production. The close relation with the peers doesn`t have this 
impact. 
 
Literature: 
 
1. Ainsworth, M.D.S., Blehar, M.C., Waters, E., & Wall, S. 
(1978).  Patterns of Attachment: A Psychological Study of the 
Strange Situation. Hillsdale, N.J.: Erlbaum. 
2. Armsden, G.C., & Greenberg, M.T. (1987). The Inventory of 
Parent and Peer Attachment: Relationships to well-being in 
adolescence. Journal of Youth and Adolescence, 16 (5), 427-454. 
3. Bowlby, J. (2010). 

Vazba. Teorie kvality raných vztahů mezi 

matkou a dítětem. Praha: Portál. 
4. Costa, F.M., Jessor, R., & Turbin, M.S. (2005). The role of 
Social Contexts in Adolescence: Context Protection and Context 
Risk in the United States and China. Applied Developmental 
Science, 9(2), 67-85. 
5. 

Čerešník, M. (2016). Hraničná zóna. Rizikové správanie v 

dospievaní. Nitra: PF UKF.  

6. Čerešník, M. (2019). Rizikové správanie, blízke vzťahy a 
sebaregulácia dospievajúcich v systéme nižšieho sekundárneho 
vzdelávania. Unpublished manuscript. 
7. 

Čerešník, M., & Dolejš, M. (2015). Spoločný projekt dvoch 

národov alebo podobnosti a rozdiely v procese a výsledkoch 
výskumu zameraného na rizikové správanie a osobnostné rysy 

dospievajúcich na Slovensku a v Českej republike. In E. 
Maierová, et al. (Eds.) 

PhD Existence 2015: Česko-slovenská 

psychologická konference (nejen) pro doktorandy a 
o doktorandech, pp. 203-219. Olomouc: Univerzita Palackého. 
8. 

Čerešník, M., & Gatial, V. (2014). Rizikové správanie a 

vybrané osobnostné premenné dospievajúcich v systéme nižšieho 
sekundárneho vzdelávania. Nitra: PF UKF. 

9. Čerešníková, M. (2015). Sociokultúrne úskalia pri 
posudzovaní školskej zrelosti rómskych detí (v kontexte tvorby 
sociálnych sietí 

obyvateľov marginalizovaných rómskych 

komunít) In E. Maierová et al. (Eds.) PhD Existence 2015, pp. 
179-189. Olomouc: UP Olomouc. 
10. 

Čerešníková, M., & Čerešník, M. (2018). Analýza 

rodičovských výchovných štýlov s v sociálnom vylúčení. In E. 
Maierová et al. (Eds.) 

PhD. Existence 2018: Nekonečno 

v psychologii, pp. 11-20.Olomouc: UP Olomouc. 
11. Dolejš, M. (2010). 

Efektivní včasná diagnostika rizikového 

chování u adolescentů. Olomouc: Vydavatelství Univerzity 
Palackého 
12. 

Ďuricová, L., & Hašková, M. (2016). Spôsob výchovy v rodine 

ako zdroj sebapoňatia pubescenta. Pedagogika, 7(1), 7-21. 
13. Jessor, R. (1991). Risk Behavior in Adolescence: A 
psychosocial framework for understanding and action. Journal 
of Adolescent Health, 12(8), 597-605. 
14. Jessor, R. et al. (2003). Adolescent Problem Behavior in 
China and the United States: A Cross-National Study of 
Psychosocial Protective Factors. Journal of Research on 
Adolescence, 13(3), 329-360. 
15. Mayerová, M. (2013). Možnosti pôsobenia špecifík rodinnej 

výchovy na študijnú úspešnosť adolescenta v sociálnom 
kontexte. In B. Baloghová, A. Jašková, Z. Poklembová (Eds.) 
Evalvácia a diseminácia výskumu v sociálnych vedách, pp. 125-
136. Prešov: PU. 
16. Miovský, M., & Zapletalová, J. (2006). Primární prevence 
rizikového chování na rozcestí: specializace versus integrace. In 
Primární prevence rizikového chování: specializace versus 
integrace. Tišnov: SCAN. 
17. Nielsen Sobotková, V. et al. (2014). Rizikové a antisociální 
chování v adolescenci. Praha: Grada.  

18. O`Connor, T.G., & Zeanah, C. (2003). Attachment disorders: 
Assessment strategies and treatment approaches. Attachment & 
Human Development, 5(3), 223-244. 
19. Smart, D. et al. (2004). Patterns of antisocial behavior from 
early adolescence to late adolescence. Trends & Issues in crime 
and criminal justice series. Canberra: Australian Institute of 
Criminology, No. 290. 
20. 

Širůčková, M. (2012). Rizikové chování. In M. Miovský a 

kol. (Eds.) Výkladový 

slovník základních pojmů školské prevence 

rizikového chování, pp. 127-132. Praha: Togga. 
21. Tomšik, R. (2018). Correlation analysis and hierarchical 
cluster analysis of perceived parents' control and big five 
personality traits of adolescents. AD ALTA: Journal of 
Interdisciplinary Research, 8(2), 287-294. 
22. Tomšik, R., & Verešová, M. (2019). The Role of Perceived 
Parenting Styles in Risk Behavior among 10 to 16 years-old 
Students. The Slavonic Pedagogical Studies Journal. Accepted 
unpublished manuscript. 
23. Ústav informácií a prognóz. (2018). 

Štatistická ročenka – 

základné školy 2017/2018. Available: < http://www.cvtisr.sk/c 
vti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statistic 
ka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.h 
tml?page_id=9601> 
24. Vazsonyi, A.T. et al. (2008). A test of Jessor s problem 
behavior theory in a Eurasian and a Western European 
developmental context. Journal of Adolescent Health, 43(6),  
555-564. 
25. WHO. (1993). The Health of Young People. Ženeva: WHO. 
 
Primary Paper Section: A 
 
Secondary Paper Section: AN 

- 33 -